Vločky

- drevené
- 4 cm
- 12 kusov

Snehová vločka (ľadový dendrit) je forma pevného skupenstva vody (snehu). Ľadové dendrity vznikajú v atmosfére, kde sa vytvára aj ich tvar.

Pojednanie o vločkách napísal v roku 1611 nemecký matematik a astronóm Johannes Kepler vo zväzku De nive sextangula. V roku 1636 dendrity pozoroval francúzsky fyzik René Descartes.Obaja zistili, že ľadové kryštáliky majú vždy približný tvar šesťuholníka (prípadne sú šesťboké) – majú šesť približne rovnakých ramien. Najčastejšie však nie sú dokonale súmerné.

Snehové vločky sú maličké zázraky nekonečnej krásy, na svete s najväčšou pravdepodobnosťou nenájdete dve úplne rovnaké.
Wilson Alwyn „Vločka“ Bentley

Prvým známym fotografom snehových vločiek bol Američan Wilson Alwyn „Vločka“ Bentley. Vločky chytal na čierny zamat a fotografoval ich ešte než boli zničené roztavením alebo sublimáciou. Prvú vločku nasnímal 15. januára 1885 a tento snímok je považovaný za prvú fotografiu snehové vločky vôbec.Každú vločku najprv zachytil na čiernu tabuľu a rýchlo ju dal na mikroskopické sklíčko. Za svoj život zachytil viac ako 5000 obrázkov kryštálov. Bentley poeticky opisoval snehové vločky ako „malučké zázraky krásy“ a snehové kryštály ako „ľadové kvety“. Cez tieto poetické opisy svojej práce Bentley dbal na vedeckú objektivitu práce. V roku 1931 Bentley pracoval s Williamom J. Humphreysom z U.S. Weather Bureau na zverejnenie ilustrovanej knižky Snow Crystals, v ktorej bolo 2500 fotografií. Je tiež autorom hesla sneh v štrnásťväzkovej edícii Encyclopædia Britannica.

Každá vločka padá inak; niektoré plachtia, iné vibrujú. Dlho sa hovorilo, že nikdy nespadnú dve rovnaké vločky, ale nie je fyzikálny dôvod, prečo by to nemohlo nastať. Na druhú stranu presný tvar vločiek určuje teplota, za ktorej vznikajú.Tak napríklad za teploty −2 °C sa tvoria vločky neobvyklého trojuholníkového tvaru.Jeden kryštál je tvorený rádovo asi 10 triliónmi molekúl vody.Najväčšie vločky padali vraj roku 1887 v Montane (USA), kde na šírku mali 38 cm a na výšku 20 cm – toto však nie je overená informácia a je veľmi nedôveryhodná.

Existujú dve prevládajúce vysvetlenia symetrického tvaru vločiek. Mohol by byť spôsobený "komunikáciou" alebo "prenosom informácií" medzi ramenami vločky: rast jedného ramena ovplyvní rast ramien ostatných. Fyzikálnym vysvetlením takejto komunikácie by mohlo byť povrchové napätie alebo fonóny. Druhé vysvetlenie tvrdí, že v mierke jednej vznikajúcej snehovej vločky panujú takmer rovnaké fyzikálne podmienky a súmernosť vločky je ich výsledkom. Vo väčšom meradle napr. jedného mraku by v premenlivom prostredí s rôznou vlhkosťou, teplotou a podobne.