Dekorácia motýľ z filcu

- zelený
- 6 cm
- 1 kus

Jar (zastaralo vesna) je jedno zo štyroch ročných období. V miernom pásme sa vyznačuje začiatkom vegetatívnej aktivity rastlín a zvýšením aktivity živočíchov. Predlžujú sa dni, otepľuje sa.

Meteorologické jar začína 1. marca a končí 31. mája. Jarnými mesiacmi sú marec, apríl a máj. Astronomické jar začína jarné rovnodennosťou (na severnej pologuli spravidla 20. marca, na južnej 23. september) a končí letným slnovratom (na severnej pologuli spravidla 21. júna, na južnej 21. decembra). Termíny začiatku a konca môžu byť o dva dni posunuté kvôli nepravidelnostiam súvisiacim s prestupnými roky.

Začína v dobe jarnej rovnodennosti, kedy je deň rovnako dlhý ako noc a tepla stále pribúda. A práve svetlo a teplo prebúdza zo zimného spánku celú prírodu. Stromy začínajú pučať a ukazovať nové listy a vetvičky, za krajiny vyrážajú nové rastlinky. Väčšina zvierat má na jar mláďatá a vtáky sa vracajú domov zo svojich zimovísk. Všetko je v pohybe, rastie a rozvíja sa s ohromnou energiou. To, čo sa deje v prírode na jar, môžeme prirovnať k zrodeniu a prvým letom života človeka.

Veľkonočný pondelok
Veľká noc je najvýznamnejším kresťanským sviatkom v roku. Avšak veľká noc majú dlhoročnú tradíciu a jedná sa o oslavu jari. Veľká noc vznikli z latinského pascha, ktoré prekladáme ako prechod či prejdení a jedná sa o oslavu zmrtvých vstávaní Ježiša. Práve ukrižovanie Ježiša bolo neďaleko od židovského sviatku pesach - oslava oslobodenie Izraelitov Mojžišom z egyptského otroctva. Veľká noc nemajú v našom kalendári stálej dátum, sú vypočítavané práve podľa veľkej noci kedy bol Kristus vzkriesený. Celé veľkonočné obdobie trvá 50 dní od Veľkej noci do tzv. Turíc, pričom pre väčšinu z nás znamená oslavu Veľkej noci pár dní voľna navyše, ktoré sú s ich oslavou spojené.

Celý veľkonočný týždeň: Modré (niekedy žlté pondelok) Sivé utorok Popolcová streda Zelený štvrtok Veľký piatok Biela sobota Boží hod veľkonočný (pripadá vždy na nedeľu) Veľkonočný pondelok Práve k Veľkonočnému pondelok sa viažu tradície, ktoré pozná každý z nás. Najčastejšie je pletenie korbáčov a farbenie vajíčok. Väčšinou chodia na koledu chlapci a vyšupávají dievčatá aby nevyschli. A v niektorých kútoch našej republiky sa raz za 4 roky táto tradícia obracia a chodí šupat dievčatá - jedná sa o priestupný rok. Ďalšia tradíciou koledy je polievanie vodou a samozrejme tá najpríjemnejšia časť - obdarovávanie. Tradičné maľované vajíčka - kraslice v dnešnej dobe často nahrádzajú Čokoládová vajcia či rôzne sladkosti a v neposlednom rade aj niečo na zahriatie.