Jaka kosť je najdôležitejším materiálom tibetských modlitebných malas a ďalších tibetských šperkov, je to tiež najrozšírenejší amulet.

• skvelá na výrobu ruženca, náramku a náhrdelníka
• krásna veľkosť, ručne vyrábaná, takže veľkosť nie je štandardná
• z Tibetských jačích kostných voľných korálok
• ručne leštené, nie štandardné kruhové korálky

SCHOPNOSTI KOSTÍ - OCHRANNÝ PREDMET, AMULET

Svojho nositeľa chráni pred zlými vplyvmi, démonmi, urieknutím, chorobami či nešťastím.

• kostenné šperky sú vysoko osobná záležitosť. Nasávajú vašu energiu a pocity - preto sú vhodné ako amulety a rôzne fetiše
• kosť je prekvapivo dosť krehká.
Pri náraze, napríklad o stôl, sa môže ľahko rozštiepiť
• pri styku s vodou sa nič nedeje - len ak je kosť farbená, môže sa farba pomaly vymývať
• všetky šperky z kostí (a nielen tie) sú vyrábané ručne. Za podmienok, ktoré sú pre nás minimálne podivné.

A ak takýchto “ochrancov” nosíte pravidelne pri sebe, môžete sa na nich obrátiť kedykoľvek je vám v živote najhoršie a potrebujete trochu opory. Podľa symboliky talizmanu si do života pritiahnete viac lásky, zdravia, šťastia, bohatstva a všeobecnej ochrany.

TIBETSKÍ DIVOKÍ JACI

• obývajú horské oblasti v nadmorských výškach 3 000 až 6 000 metrov a v lete ich možno nájsť aj v nadmorských výškach 5 000 až 6 000 metrov
• Je národným pokladom.
Poskytuje mäso, mlieko, syr, ale aj oblečenie, ktoré je vyrobené z jačích chlpov. Pre tibetských nomádov je jačia Vlna tiež materiálom pre ich stany. Takmer všetko v tibetských stanových domoch súvisí s jakmi a dokonca aj jačí trus možno použiť ako palivo na udržanie tepla tibetských nomádov a na podporu ich varenia. Ako je tiež dôležitým prostriedkom pre jazdu a prepravu tovaru. Jaci majú v Tibete dokonca svoje múzeum!

Okolitý svet tieto pre neho exotické a málo známe zvieratá príliš nezaujímali.

• na každého človeka v Tibete pripadajú v priemere štyria títo chlpatí živočíchovia - 2,77 milióna obyvateľov a 12 miliónov jakov, uvádza vo svojej reportáži agentúra EFE. Mäso je také krehké a chutné ako tradičné hovädzie, ale bohatšie na výživné látky.
• V severovýchodnom Tibete v prefektúre Nagčhu, ktorej veľkosť zodpovedá rozlohe Španielska, ale počet obyvateľov je stokrát menší - teda len asi 400 tisíc. V tejto oblasti, kde sa cudzincom len ťažko dýcha vzhľadom na nadmorskú výšku 4500 metrov, sa tretina ľudí venuje chovu jakov. A väčšina rodín bývajúcich na farmách na pastvinách žije z potravy, ktorú poskytuje predovšetkým jak. "Je pre nás všetkým," vysvetľuje Sangmu, mladá Tibeťanka, ktorá je oblečená do klasickej regionálnej pruhovanej zástery a bez prestania prežúva žuvačku.

Zabitie jaka je problém

Tuanove plány narážajú na tibetskú buddhistickú tradíciu, podľa ktorej zabiť zviera je hanebný čin, a to do takej miery, že rodiny bezútešne plačú, keď nejakého jaka obetujú, aj keby to bolo pre vlastnú výživu.

Preto nie je vôbec neobvyklé, že Tibeťania jedia iba mäso z jaka, ktorý nepadol ľudskou rukou, alebo si zaplatia mäsiara, aby urobil "špinavú prácu", a ušetril tak svedomie rodine.

Existujú dva druhy jaka: majestátny divoký druh, ktorý môže merať až dva metre a vážiť tonu a je oHrozený vyhynutím, a jeho domestikovaná verzia, merajúca zhruba polovicu a o polovicu ľahšia.