Drevená kytička na zavesenie 27 cm
Drevená kytička na zavesenie 27 cm
Drevený kvet na zavesenie bude skvelý na Veľkú noc a
- zelená
- veľkosť: 7 cm
- 1 ks
Veľká noc je jedným z najobľúbenejších sviatkov vo veľkej časti sveta. Je to oslava jari, ktorá oslavuje prebúdzanie prírody, jej plodnosť, nádej a lásku. Veľkonočné zvyky a tradície sa v jednotlivých dedinách líšili a kedysi sa konali počas veľkonočného obdobia, ktoré trvalo šesť nedieľ. Ich cieľom bolo zbaviť sa všetkého starého, očistiť domácnosť a telo od chorôb a pripraviť sa na znovuzrodenie prírody.
Pôvod Veľkej noci
Veľká noc je najdôležitejším z kresťanských sviatkov. Má pripomínať zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ktoré sa malo uskutočniť tri dni po jeho ukrižovaní. Veľká noc je pohyblivým sviatkom, ktorý každý rok pripadá na iný dátum - na nedeľu nasledujúcu po prvom jarnom splne. Ak prvý jarný spln pripadne na nedeľu, Veľká noc sa slávi až nasledujúcu nedeľu. Veľkonočný pondelok tak podľa týchto pravidiel môže pripadnúť na deň medzi 23. marcom a 26. aprílom.
Pašiový týždeň
posledný týždeň dlhého pôstneho obdobia pripomína umučenie Ježiša Krista a každý deň má svoje menoModrý pondelok - v kostoloch sa vyvesili modré plátna
Sivý utorok - ženy v domácnosti vymetali pavučiny a upratovali
Škaredá (Čierna ) streda - vymetali sa komíny a tí, ktorí sa mračili, zostali mračiť každú stredu v roku, v tento deň Judáš zradil Ježiša.
Zelený štvrtok - v tento deň sa malo jesť zelené jedlo (špenát, žihľava, žerucha a pod.), aby bol človek zdravý, do Ríma odlietajú zvony a po dedinách chodia klapači, chlapci s klapačkami, až do soboty.
Veľký piatok - je dňom smútku, pretože Ježiš bol vypočúvaný, odsúdený a ukrižovaný. V niektorých mestách sa hrajú pašiové hry. Podľa starých povier sa v týchto dňoch otvárala zem s pokladmi, nesmelo sa orať ani kopať na poli a neperú sa šaty.
Biela sobota - deň, keď bol Ježiš uložený do hrobu. Doma sa bieli, varia a pečú obradné jedlá, pečú sa mazance a barančeky, muži a chlapci pletú pomlázky, zdobia vajíčka.
Veľkonočná nedeľa (Veľkonočná nedeľa) je najväčším sviatkom celého liturgického roka. Jedli sa jedlá požehnané v kostole a každý, kto prišiel do domácnosti, musel byť takýmto jedlom obdarovaný.
Veľkonočný (Červený) pondelok je dnes najobľúbenejším dňom najmä u mužov. V tento deň sa malo dať červené vajce a dievča sa malo vyšľahať, aby bolo celý rok zdravé.
Veľkonočný pondelok
Velikonoce jsou nejvýznamnějším křesťanským svátkem v roce. Ovšem Velikonoce mají dlouholetou tradici a jedná se o oslavu jara. Velikonoce vznikly z latinského pascha, které překládáme jako přechod či přejití a jedná se o oslavu zmrtvých vstání Ježíše. Právě ukřižování Ježíše bylo nedaleko od židovského svátku pesach - oslava osvobození Izraelitů Mojžíšem z egyptského otroctví. Velikonoce nemají v našem kalendáři stálé datum, jsou vypočítávány právě podle velké noci kdy byl Kristus vzkříšen. Celé velikonoční období trvá 50 dní od Velikonoc do tzv. Letnic, přičemž pro většinu z nás znamená oslavu Velikonoc pár dnů volna navíc, které jsou s jejich oslavou spojeny.
Celý velikonoční týden: Modré (někdy žluté pondělí) Šedivé úterý Popeleční středa Zelený čtvrtek Velký pátek Bílá sobota Boží hod velikonoční (připadá vždy na neděli) Velikonoční pondělí Právě k Velikonočnímu pondělí se vážou tradice, které zná každý z nás. Nejčastější je pletení pomlázek a barvení vajíček. Většinou chodí na koledu chlapci a vyšupávají dívky aby neuschly. A v některých koutech naší republiky se jednou za 4 roky tato tradice obrací a chodí šupat dívky - jedná se o přestupný rok. Další tradicí koledy je polévání vodou a samozřejmě ta nejpříjemnější část - obdárovávání. Tradiční malovaná vajíčka - kraslice v dnešní době často nahrazují Čokoládová vejce či různé sladkosti a v neposlední řadě i něco na zahřátí.
