dekoračné čipka

biela
- 1 m
- 1 kus

Čipka (angl.: lace , ňom.: Spitze ) je plošná ozdobná textília, vzdušná a priehľadná, tvorená z nití a prípadne aj látky, ktoré tvoria ornamenty alebo kresby. Užívala sa a používa ako ozdoba sviatočných šiat, dámskej, stolnej i posteľnej bielizne, liturgických rúch a podobne.

Niektorí odborníci považujú za čipku len ručne zhotovené textílie. Podľa iných definícií je napr. čipka len napoly „pravá“ ak sa u nej paličkovanie alebo vyšívanie vykonávalo na strojne vyrobenom tyle.

Presná, všeobecne platná definícia, resp. ohraničenie asi neexistuje, pretože mnoho čipiek vzniká kombináciou rôznych techník (pozamentovanie, viazanie, splietanie atď.), prechod od čipky k iným druhom textílií je plynulý a názory odborníkov na obsah pojmu čipka sa rozchádzajú.

V súčasnej dobe (v roku 2013) sú známe najmä dva popisy

• Čipka je priehľadná textília v tvare stuhy o šírke do cca 25 cm s rovnými alebo zúbkovanými okrajmi

• Čipka je plošná textília neobmedzenej veľkosti v tvare ornamentov s otvormi vzorových foriem, ktorými presvitá pozadie. Čipka sa dá vyrábať ručne alebo strojne.

Z tejto formulácie vychádza napr. práca F.Schönera Spitzen uvedená v odkazoch na literatúru, z ktorej sú v nasledujúcom článku odvodené všetky základné údaje.

V Európe sa všeobecne pokladá za krajinu pôvodu čipky Talianska, odkiaľ sa v 16. roku. storočia začala rozširovať výroba čipiek do ďalších regiónov. Jednotlivé nálezy (pletené čipky v starom Egypte, nástroje na paličkovanie zo 4. storočia n.l. na Cypre, sítované čipky z 12. storočia na Českomoravskej vysočine ai.) svedčí o tom, že krajkárstvo bolo známe už oveľa skôr.

V 17. a 18. storočia sa výroba čipiek rozšírila najmä do Francúzska, Flander a Španielska. V roku 1768 zhotovil Angličan Hammond prvý stroj, na ktorom sa dala vyrábať sieťovina na vyšívanú čipku av roku 1809 bol v Anglicku patentovaný prvý paličkovací stroj, v roku 1835 predviedol vynálezca Leavers bobinetový stroj so žakárovým ústrojenstvom av roku 1846 záclony. Asi v roku 1845 bol predstavený vyšívací stroj Francúza Heilmanna . V roku 1896 začal pracovať člnčekový vyšívací automat švajčiara Gröbliho .

Prvý paličkovací stroj pochádza z roku 1748 od Angličana Walforda, výrobu čipiek na týchto strojoch umožnilo niekoľko konštrukcií rôznych vynálezcov v 80. rokoch 19. storočia.

Prvý prakticky použiteľný osnovný pletací stroj postavil Angličan Redgate v roku 1859. Z toho sa neskôr vyvinul rašel, ktorý je asi od polovice 20. storočia zďaleka najpoužívanejším strojom na výrobu čipiek.

Na konci 20. storočia sa združovalo okolo 2000 výrobcov z 33 štátov v Medzinárodnej organizácii pre (ručne) paličkovanú a šitú čipku.

V 21. storočia nie je známa žiadna súhrnná informácia ani o celkovom množstve ani o rozsahu výroby ručne a strojne zhotovených čipiek vo svete.

České čipkárstvo
V Čechách bolo krajkárstvo od 16. storočia známe v Krušných horách a na Šumave. V Orlických horách (VAmberk) sa krajkárstvo rozšírilo najmä od polovice 17. storočia, kedy sa tu začal vyrábať variant bruselskej čipky. V roku 1860 sa v českých krajinách zaoberalo (prevažne domáckou) výrobou čipiek asi 80 000 ľudí. Od konca 19. storočia však odbyt krajkového tovaru značne poklesol, tradícia krajkárstva sa udržuje z väčšej časti len v amatérskej výrobe a ako umelecké remeslo. Ve 20. storočia zaznamenali české odevné výtvarníčky so svojimi príspevkami k modernému krajkárstvu rad úspechov na medzinárodných výstavách a súťažiach.

Na úseku priemyselnej výroby začala výroba čipiek v roku 1834 v Letovice na Morave (na bobinetových strojoch pašovaných z Anglicka) ako prvá továreň tohto druhu na európskom kontinente.

Na začiatku 21. storočia existoval asi jediný český výrobca čipiek v moravských Drnoviciach.

Za určujúce znaky čipky sa pokladá druh ornamentu, hustota a štruktúra vzoru a (v menšej miere) použitý materiál.

Spôsob vzorovania je z veľkej časti závislý na technike zhotovenia. Počas historického vývoja vzniklo z niekoľkých základných smerov nespočetné množstvo variantov ako ručne, tak aj strojne zhotovených druhov.

Z používaných materiálov prevažuje u ručne zhotovených čipiek bavlnená, ľanová, prípadne pokovovaná priadza alebo prírodný hodváb, v strojnej výrobe sú to hlavne polyesterové, polyakrylové a elastické filamenty v širokom rozsahu jemnosti cca 5-100 tex.

Čipkovina sa používala už od stredoveku a stále ešte používa na odevné doplnky alebo celé časti odevov, neskôr na bytové účely (obrusy, záclonyapod.).) a na pančuchové výrobky.