Vhodný na prehriatie organizmu . Špeciálne pripravená ovocná zmes obohatená lipou pre chvíle pokoja.Zázvor má antibakteriálne a protizápalové účinky . Pomáha pri žalúdočných, cestovných a tehotenských nevoľnostiach. Lieči nádchu a chrípku. Znižuje cholesterol , Stimuluje krvný obeh a podporuje redukciu váhy . Spomaľuje určité druhy rakoviny . Má ale mnoho vedľajších účinkov. Niektorým ľuďom spôsobuje zažívacie ťažkosti , pálenie záhy alebo búšenie srdca . Nie je preto vhodný pre deti. Pre tehotné sa odporúča iba v obmedzenej miere. Vyhnúť by sa mu mali aj diabetici alebo ľudia užívajúci lieky proti prekysleniu žalúdka , na SRDCE a zníženie krvácania . Zázvor lekársky (pravý, obyčajný; Zingiber oficinale ) je vytrvalá rastlina . Má kvety ružovobiele alebo žltkastej farby. Korenie sa získava z podzemku (niekedy chybne uvádzané z koreňa).

• je nevyhnutnou súčasťou indickej a čínskej kuchyne
• používa sa do sladkých i slaných pokrmov: Zázvorového pečiva, guláša, pečeného mäsa, ale aj Piva alebo limonád
• čerstvý, sušený, varený aj nakladaný pôsobí priaznivo na ľudské zdravie
• najvýraznejšou chuťovou zložkou je olej obsahujúci Aromatické látky, napríklad zingiberén a malé množstvo bisabolénu, ktoré dodávajú zázvoru typickú vôňu
• ostrú a výraznú chuť má na svedomí gingerol, látka chemickým zložením podobná kapsaicínu (v pálivých paprikách a chilli)
• pri varení sa gingerol premieňa na Zingeron, ktorý je aromatickou látkou využívanou v potravinárskom priemysle a pri výrobe Parfumov
• používa sa na osvieženie chuti jedál z morských živočíchov a odľahčenie ťažkých pokrmov z bravčového alebo kačacieho mäsa
• výborný je zvlášť na dochutenie sladkých jedál, najčastejšie perníka a vianočných Zázvorových sladkostí

Nie je známe, odkiaľ zázvor presne pochádza. Občas sa uvádza, že bol najskôr pestovaný na juhu Číny, odkiaľ prenikol do Indie.^[Zdroj?] S istotou môžeme povedať, že v Indii a Číne sa používa už viac ako tri tisícročia. Z týchto oblastí sa pravdepodobne zásluhou fenických moreplavcov rozšíril do krajín Blízkeho východu a do okolia Stredozemného mora. Bol známy aj v starovekom Grécku, Ríme i Egypte, kde bol používaný ako dnes – do omáčok, ku kuraciemu mäsu alebo ako prísada k strukovinám. Na africký kontinent priniesli túto rastlinu Portugalci, do Južnej Ameriky ho v 16. roku. storočia zaviezli Španieli.